Cesta prekladateľa za úradnou pečiatkou

Cesta, ktorou si musí prekladateľ prejsť pred tým, ako získa tzv. „úradnú pečiatku“, je dlhý, náročný a v neposlednom rade aj finančne nákladný. Je však dostatočným preverením znalostí a schopností prekladateľa, ktoré zaručuje budúcim klientom jeho odbornú spôsobilosť a garantuje tak kvalitu výsledného prekladu.

Podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je úradný prekladateľ osoba, ktorú na vykonávanie svojej činnosti oprávňuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS SR na svojich stránkach.
Získaniu štatútu úradného prekladateľa však predchádza splnenie množstva podmienok daných týmto zákonom. Podľa §5 zákona Ministerstvo zapíše do zoznamu prekladateľov fyzickú osobu, ktorá

a) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
b) je bezúhonná (teda má čistý register trestov),
c) získala vzdelanie v príslušnom jazyku,
d) skončila osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu prekladateľskej činnosti - ide o tzv. „odborné minimum“, ktorého obsahom je akási všeobecná príprava zo zákonov, t.j. oboznámenie prekladateľa so zákonmi a predpismi, ktoré jeho činnosť zastrešujú, s metodikou prekladateľského úkonu, ďalej so základmi občianskeho a rodinného práva, obchodného a trestného práva, medzinárodného a správneho práva pre tlmočníkov a prekladateľov so zameraním na objasnenie právnej terminológie,
e) vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov – teda musí preukázať, že má najmenej 5-ročnú prax v príslušnej jazykovej kombinácii, napr. anglický a slovenský jazyk),
f) zložila skúšku z odboru, ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť, pričom frekvencia tejto „odbornej skúšky“ je každých 5 rokov. Odborná skúška je mimoriadne náročná, skladá sa z písomného testu zo zákonov upravujúcich činnosť tlmočníkov a prekladateľov a z dvoch prekladov v odbore prekladateľa – jeden do cudzieho jazyka a jeden z cudzieho jazyka do slovenského.